<
>
Upload File

Aufsatz
Literaturwissenschaft

gymnazium Poprad

oravska, 1

Valentina P. ©

0.50 Mb
sternsternsternsternstern_0.75
ID# 32784







HERMANN HESSE

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

Obsah

1. Úvod 

2. Metodika práce.

3. Životopis Hermanna Hesseho..

4. Najvýznamnejšie diela..

5. Znaky jeho tvorby.

6. Stepný vlk.

7. Prehľad Hesseho tvorby.

8. Záver

9.Resumé.

10. Použitá literatúra.

11. Obrazová príloha..

 

1. Úvod

Hermann Hesse je nemecký spisovateľ, žijúci v rokoch 1877 až 1962. Jeho tvorba nesie znaky psychoanalýzy a vzdialenej východnej filozofie, s ktorou sa oboznámil pri jeho cestovaní orientálnymi krajinami. Je známy vo svete predovšetkým svojím literárnym dielom. Novely ako Siddhártha, Stepný vlk, Knulp, Narcis a Goldmund či Hra so sklenenými perlami patria k najvýznamnejším literárnym dielam 20. storočia. Hermann Hesse ma zaujal svojím vnímaním človeka ako jedinečnej bytosti, ktorej cieľom sa stáva vlastná sebarealizácia. Blízky mi je aj jeho záujem o ľudskú dušu a prepojenie západného sveta s orientálnou múdrosťou. Po prečítaní Stepného vlka ma upútal spôsob, akým vykresľuje dôstojné miesto človeka vo svete. Je pravda, že nie vždy bolo pre mňa ľahké pochopiť jeho myšlienky. A preto som sa rozhodla, že témou mojej práce sa stane práve tento autor.

 

2. Metodika práce

Po zvolení témy som navštívila Podtatranskú knižnicu v Poprade, v ktorej som sa snažila nájsť potrebné informácie k písaniu tejto práce. Keďže som nenašla dostatok knižných zdrojov, musela som využiť aj niektoré internetové stránky, ktorých pravdivosť som si najprv overila. Následne som všetky materiály preštudovala a spracovala. V mojej práci som využila deduktívnu, indukčnú a enumeratívnu metódu práce.

 

3. ŽIVOTOPIS HERMANNA HESSEHO

Hermann Hesse bol nemecký prozaik, lyrik a esejista, ovplyvnený učením psychoanalýzy a východnej filozofie. Narodil sa 2. júla 1877 v nemeckom meste Calw vo Württembergu v misionárskej rodine. Jeho otec, Johannes Hesse, bol baltský misionár a jeho matka Mária bola dcérou známeho indológa a misionára Hermana Gunderta. S pietistickou vierou svojich rodičov sa však nestotožnil. Po absolvovaní latinskej školy v Göppingene vstúpil Hesse do evanjelického teologického seminára v kláštore Maulbronn, v ktorom vydržal len necelý rok. Zložil maturitu na gymnáziu, vyučil sa v Tübingen za kníhkupca a sám sa po večeroch vzdelával čítaním. Neskôr sa presťahoval do Basileje, kde pracoval ako kníhkupec a obchodník so starožitnými knihami a kde zároveň tvoril svoje prvé úspešné literárne diela. Písal tam pre Allgemeine Schweizer Zeitung články a recenzie, ktoré mu, viac než jeho knihy, priniesli istú lokálnu slávu. V roku 1904 Hermann Hesse nastúpil na dráhu     profesionálneho literáta a odišiel do Gaienhofenu. O rok neskôr si vzal za ženu švajčiarsku fotografku Máriu Bernoulliovú a nasledujúce roky s ňou strávil v Gaienhofene pri Bodamskom jazere. Mali spolu troch synov. Hesse založil liberálny časopis März, ktorý do roku 1912 spoluvydával. V roku 1911 podnikol so svojím priateľom, maliarom Hansom Sturzeneggerom, svoju prvú cestu do Indie, kde z duchovného odkazu budhistickej filozofie načerpal mnohé podnety pre svoju ďalšiu tvorbu. Po návrate z Indie sa so svojou rodinou presťahoval do Bernu. Hesseho tiež zaujímalo vedomie vrátane šialenstva, ktorého dotyk poznal. V čase, keď vznikali jeho texty, sa Európa posúvala k prvej svetovej vojne. Na jej začiatku usporiadali nemeckí nacionalisti na neho veľký pohon, lebo si trúfol napísať pacifistický článok. V týchto rokoch stretlo Hesseho aj osobné nešťastie. Zomrel mu otec a u jeho ženy sa začali objavovať príznaky schizofrénie. On sám bol v kríze a trpel častými depresiami. Vtedy sa dostal do kontaktu s učením a psychoanalýzou Carla Gustava Junga, ktorá sa neskôr stala popri orientálnych duchovných náukách jedným z východísk jeho tvorby. Druhú svetovú vojnu už prežil v bezpečí Švajčiarska. Roku 1923 prijal švajčiarske občianstvo. Hermann Hesse sa po rozpade manželstva druhýkrát oženil. Manželstvo však netrvalo ani rok. Tretíkrát sa Hesse oženil v roku 1926 s historičkou umenia Ninon Dolbinovú,  s ktorou strávil zvyšok života. Od roku 1919 až do svojej smrti 9. augusta 1962 žil prevažne v Montagnole v kantone Tessin.

 

 

 

4. NAJVÝZNAMNEJŠIE DIELA

Ako literát vstúpil Hermann Hesse do sveta literatúry v roku 1899, keď vydal zbierku lyrickej poézie, nazvanú Romantické piesne (Romantische Lieder). Hesseho románovým debutom bol román Peter Camenzind (1904). Tento úspešný román sa stal odrazovým kameňom Hesseho dráhy profesionálneho literáta. Po niekoľkých menších prózach a novelách prišli 20-te roky 20. storočia, roky pre Hesseho ako autora najplodnejšie. V roku 1922 bola vydaná novela Siddhártha, dielo, v ktorom Hesse podáva svoju pacifistickú, indickým budhizmom ovplyvnenú, filozofiu. V roku 1927 vychádza jeho najlepší a zároveň najviac diskutovaný román Stepný vlk (Der Steppenwolf). Keď Stepný vlk vyšiel, boli mnohí Hesseho čitatelia zaskočení. Svojím pesimizmom vybočoval Stepný vlk zo všetkého toho, načo boli čitatelia zvyknutí; tak negatívny ešte spisovateľ nebol. Okolo knihy sa rozpútali vášnivé diskusie a bola ostro kritizovaná. Na druhej strane to boli hlavne jeho kolegovia spisovatelia, ktorí román chválili ako veľkolepý, kritický dokument mapujúci dobu; a Hesseho, ktorému sa často vysmievali pre jeho nežný mysticizmus, po prvýkrát vzali so všetkou vážnosťou na vedomie. On sám považoval román za oslobodenie sa od večnej idyly, ku ktorej by ho spoločnosť rada prinútila. Raz povedal, že v človeku príliš zanedbával „temnú a často hlbšiu polku života“, a Stepného vlka obhajoval ako rovnocenného „brata“ svojich ostatných diel, ktoré sa všetky zaoberali  jednou a tou istou témou: „obhajobou individua“. Začiatkom tridsiatych rokov Hermann Hesse vydal román Narcis a Goldmund, v ktorom myšlienkovo nadväzuje na román Stepný vlk. Najväčšieho ohlasu Hermann Hesse dosiahol svojím románom Hra so sklenenými perlami (Glasperlenspiel, 1943). Fantastický, utopický román, ktorého dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti a v ktorom Hesse jasnovidecky predpovedal vývoj ľudskej spoločnosti do konca storočia. V roku 1946, rok po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej bolo dielo Hermanna Hesseho v rodnom Nemecku nacistickou mocou vyhlásené za nežiaduce a bolo zakázané jeho vydávanie, sa Hermann Hesse stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru.

Hermann Hesse sa dostal do povedomia ľudí predovšetkým svojou literárnou tvorbou. Menej známe sú však jeho výtvarné diela. Počas prvej svetovej vojny bol po nervovom zrútení liečený psychoanalytickou metódou a na radu lekára začal výtvarne znázorňovať svoje sny. Tak objavil takmer ako 40-ročný najprv svoju radosť v maľbe a neskôr aj talent.

 

5. ZNAKY JEHO TVORBY

Celá Hesseho tvorba sa zameriava na tematiku ľudského bytia a ľudského indivídua. Jeho dielo môžeme chápať ako pokus o autobiografickú výpoveď o ceste životom, o hľadaní a nachádzaní, opätovnom strácaní vlastnej bytosti, svojho opravdivého, t. j. zmysluplného bytia. Bojuje za človeka ako jedinečnú, neopakovateľnú a hodnotnú bytosť, ktorá žije autentický, intenzívny život, teda usiluje sa hľadať a nájsť seba samu. Život každého človeka chápe ako dôležitý, večný a božský, a preto je každý, kým žije a napĺňa vôľu prírody, obdivuhodný a zaslúži si všetku pozornosť. Život je cestou k sebe samému. Motív „cesty” využíva Hesse vo svojich dielach v dvojakom význame. Jednak v doslovnom, ako putovanie (Narcis a Goldmund), jednak ako symbol, keď ňou myslí cestu k sebe, k svojmu vnútru a k pochopeniu  súvislostí. Aj Hesseho tvorba je takou cestou autora k sebe samému a k čitateľovi. Jeho diela majú silné autobiografické črty, ktoré zvýrazňuje aj tým, že rád a často píše v prvej osobe a jeho hrdinovia majú v menách často rovnaké iniciálky ako Hermann Hesse (Harry Haller zo Stepného vlka). Jeho diela sú tiež odrazom jeho vlastných zážitkov a odpovedí na rôzne otázky týkajúce sa bytia. Postavy často inklinujú k úteku z ustálených životných situácií k radostiam, ktoré so sebou prináša sloboda. V jeho knihách vystupujú postavy, ktoré svoj život zdanlivo premárnili bezcieľnym túlaním (Knulp), iné zasa dlho putujú, až sa ich osud naplní (Siddhártha). Mnoho jeho pútnikov skončí neslávne, lebo cesta z uzavretého priestoru tradície znamená vymknúť sa poriadku, opustiť skúsenosť spoločenstva susedov a vydať sa napospas dobrodružstvu, ktoré môže človeka povzniesť, ale aj zničiť. Hermann Hesse sa vo svojich dielach pohráva aj s myšlienkou dosiahnutia úplnosti, harmónie, božskej jednoty. A to je možné len ak človek pochopí a príjme tvorivú silu dvoch vzájomne sa odlišujúcich aspektov.  Človek sa na svojej ceste za porozumením bytiu musí vydať oboma smermi, spoznať oba jeho póly: duchovný i zmyslovo-empirický. Musí prejsť cestou ducha, viery, čo v Hesseho chápaní znamená poprieť pominuteľný empirický svet, a potom sa vrátiť od ducha znovu späť k empirickému svetu, ktorý sa teraz indivíduu už nejaví ako absurdný a cudzí. Na určitom stupni sa človeku svet javí ako nezmyselný a nikde nenachádza východisko, popiera pozemské a dáva sa na cestu viery, usiluje sa odísť zo sveta zmyslovej skutočnosti do sveta ducha. No akonáhle získa vieru, objavuje božskosť sveta, a to práve toho sveta, z ktorého sa pokúšal uniknúť. Začína chápať bytie v jeho úplnosti ako  harmonický celok. A práve Hesse upozorňuje, že podliehame omylu, keď pohyb k duchu a návrat k svetu chápeme ako dva protichodné, navzájom sa vylučujúce smery. Hesseho úsilie, rovnako ako cesty jeho hrdinov však nakoniec dosiahnu zmierenie a rovnováhu medzi dvoma pólmi bytia - rozumom a citom, vedou a umením, indivíduom a spoločenstvom, dosiahnu vytúženú a vybojovanú harmóniu a jednotu bytia.

 

6. STEPNÝ VLK

Kultový román nemeckého spisovateľa, žijúceho vo Švajčiarsku, odráža vnútornú krízu a rozpoltenosť vzdelanca vyrovnávajúceho sa s odcudzeným svetom. Román ma tri časti s dodatkom, kde autor vysvetľuje svoje dielo. V prvej časti, v úvode vydavateľa, opisuje autor život svojho bývalého suseda, muža, ktorého ľudia volali pre jeho správanie stepný vlk. Rozprávač, autor, vystupuje ako vydavateľ zápiskov Harryho Hallera, ktoré tvoria druhú časť knihy. Hlavná postava románu Harry Haller – iniciálky H+H prezrádzajú, že za postavou sa ako zvyčajne skrýva Hermann Hesse, sa vyznáva z pocitu vlastnej odlišnosti. Harrymu je päťdesiat rokov a je zúfalý. Žije bez zamestnania a bez rodiny v jednej izbe v nemeckom meste. Cíti sa zbitý životom, pochybuje o tradičných hodnotách spoločnosti a opovrhuje svetom. Prečo, to vlastne sám presne nevie. Pociťuje len hlboké znechutenie: meštiackym štýlom života, bezmyšlienkovitosťou doby a ľudskou túžbou viesť vojny. Útočisko a nový zmysel života hľadá vo filozofických pojednávaniach a vo vážnej hudbe. Avšak márne. Bezcieľne sa potuluje mestom, vysedáva v putikách, opíja sa a otupene pozerá pred seba. Až do chvíle, keď mu niekto na ulici podá brožúru. „Traktát o Stepnom vlkovi“ – to stojí v nadpise; a pod ním: „Len pre bláznov“. V anonymnom texte sa podáva analýza stepného vlka a Harry ohromene poznáva, že reč je vlastne o ňom. 

Traktát, ktorého text tvorí tretiu časť knihy, je vlastne vízia Harryho rozdvojenej mysle. Harry sa zároveň cíti byť stepným vlkom, ktorý je síce v tele, koži a mysli človeka, ale v skutočnosti je zvieraťom. „Keď Harryho ako človeka napadla pekná myšlienka alebo keď sa v ňom pohol ušľachtilý cit alebo keď urobil dobrý skutok, potom v ňom vlk vyceril zuby, smial sa a s krvavým posmechom mu dával najavo, aké smiešne bolo celé toto šľachetné divadlo pre stepného vlka, pre vlka, ktorý v srdci presne cíti, čo sa mu páči: bežať sám šírou stepou, občas sa napiť teplej krvi alebo preháňať vlčice...“

Harry v Traktáte nachádza kľúč svojej nespokojnosti. Bojujú v ňom totiž dva znepriatelené princípy, človek a vlk. Na jednej strane stojí kultúra a civilizácia, na druhej strane pôvodný zvierací princíp, prebúdzajúci v ňom lačnosť po dobrodružstvách a vysmievajúci sa poslušnému meštiakovi, ktorý vedie pokojný a usporiadaný život. Môže v sebe takýto človek nájsť zmierenie? Nie. Má len jedinú možnosť : zabiť sa.

Stepný vlk, najprv plný skepsy, prejde pozitívnou zmenou, počas ktorej sa naučí pritakávať životu. Stretnutie s Hermínou znamená preňho začiatok novej cesty. Učí ho milovať a tancovať. Harry znovu objavuje naivný, prostý život, drobné a nenáročné radosti, opojenie zmyslovou láskou. Ale ani táto cesta nie je preňho ta prvá. Musí prejsť magickým divadlom, aby konečne pochopil oslobodzujúci zmysel Mozartovej hudby. Uvedomuje si, že tú pravú duchovnosť, ktorú vždy túžil dosiahnuť, musí hľadať tak vo svete ideí, ako aj vo svete ľudí so všetkou jeho nedokonalosťou.  

Harry sa napokon dostáva do magického divadla, ktoré vedie Hermínin priateľ, saxofonista Pablo. Harry Haller v magickom divadle zažíva rôzne podoby svojho dvojitého života. Absolvuje drezúru stepného vlka, stretáva sa s Mozatrom, zo žiarlivosti zabije Hermínu. Harry je rovnako ako v zrkadlovom bludisku prevedený zákutiami vlastnej duše a poznáva, že sa mýlil, keď sa domnieval, že jeho bytie je rozpoltené na človeka a vlka. Toto schéma je príliš jednoduché, jeho bytie ponúka ešte mnoho aspektov, myšlienkových a citových svetov, a tie sa môžu spojiť len vtedy, pokiaľ je človek pripravený prijať ich tvorivý protiklad.

Dielo postupne odhaľuje symboliku hlavných postáv príbehu, problémy mnohotvárností ľudskej psychiky a jej neustálej premeny, ktorú symbolizuje magické divadlo. Rozpor hlavnej postavy je rozpor medzi konformným meštiakom, ktorý rešpektuje spoločenské pravidlá a prispôsobuje sa im a medzi živočíšnou bytosťou, vlkom, ktorá túži po slobode a koná pudovo. Prevýchova Harryho končí jeho únikom z pomätenia svojej mysle, uniká samovražedným pocitom a prijíma spoločenské pravidlá, čo v autorovom podaní vyznieva optimisticky. Hesseho román Stepný vlk, podobne ako aj jeho ďalšie diela, odrážajú vnútorné rozpory príslušníkov generácie z prelomu 19./20. storočia, ktorá ešte predstavovala klasickú kultúru. Hermann Hesse získal v roku 1946 Nobelovu cenu za literatúru. Dielo Stepný vlk bolo aj sfilmované.

 

7. PREHĽAD HESSEHO TVORBY

·               Romantické piesne (Romantische Lieder, 1899)

·               Hodina po polnoci (Eine Stunde hinter Mitternacht, 1899)

·               Spisy a básne z pozostalosti Hermanna Lauschera (Hinterlassene Schriften und Gedichte von Hermann Lauscher, 1901)

·               Básne (Gedichte, 1902)

·               Karl Eugen Eiselein (Karl Eugen Eiselein, 1903)

·               Boccaccio (Boccaccio, 1904)

·               František z Assisi (Franz von Assisi, 1904)

·               Peter Camenzind (Peter Camenzind, 1904)

·               Mramorová píla (Die Marmorsäge, 1904)

·               Obrátenie Casanovy (Casanovas Bekehrung, 1906)

·               Pod kolesom (Unterm Rad, 1906)

·               Krásna je mladosť (Schön ist die Jugend, 1907)

·               Tento svet (Diesseits, 1907)

·               Gertrúda (Gertrud, 1910)

·               Otec Matthias (Pater Matthias, 1910)

·               Na ceste (Unterwegs, 1911)

·               Zlepšovateľ sveta (Der Weltverbesserer, 1911)

·               Z Indie. Zápisky z indickej cesty (Aus Indien. Aufzeichnungen von einer Indischen Reise, 1913)

·               Pánsky dvor (Rosshalde, 1914)

·               Ó bratia, preč s týmito tónmi (O Freunde, nicht diese Töne, 1914)

·               Knulp (Knulp, 1915)

·               Hudba samotára (Musik des Einsamen, 1916)

·               Umelci a psychoanalýza (Künstler und Psychoanalyse, 1918)

·               Bratia Karamazovovi alebo Zánik Európy (Die Brüder Karamasoff oder Der Untergang Europas, 1919)

·               Demian (Demian, 1919)

·               Klein a Wagner (Klein und Wagner, 1919)

·               Rozprávky  (Märchen, 1919)

·               Putovanie (Wanderung, 1920)

·               Klingsorovo posledné leto (Klingsors letzter Sommer, 1920)

·               Siddhártha (Siddhartha, 1922)

·               Kúpeľný  hosť (Kurgast, 1925)

·               Cesta do Norimbergu (Die Nürnberger Reise, 1927)

·               Obrázková kniha (Bilderbuch, 1926)

·               Stepný vlk (Der Steppenwolf, 1927)

·               Úvahy (Betrachtungen, 1928)

·               Narcis a Goldmund (Narziß und Goldmund, 1930)

·               Púť do zeme východnej (Die Morgenlandfahrt, 1932)

·               Malý svet (Kleine Welt, 1933)

·               Kniha rozprávania (Fabulierbuch, 1935)

·               Básne (Die Gedichte, 1942)

·               Hra so sklenenými perlami (Das Glasperlenspiel, 1943)

·               Stopa zo sna (Traumfährte, 1945)

·               Neskoré básne (Späte Gedichte, 1946)

·               Vojna a mier (Krieg und Frieden, 1946)

·               Neskoré prózy (Späte Prosa, 1951)

·               Dve idyly (Zwei Idyllen, 1952)

·               Stupne (Stufen, 1961)

 

8. Záver

Vypracovanie práce bolo pozitívnym prínosom pre rozšírenie vlastných poznatkov o autorovi a jeho dielach. Pochopila som niektoré súvislosti a autorove postoje, ktoré mi predtým neboli celkom jasné. Je to jeden z tých autorov, ktorý človeka prinúti rozmýšľať nad vecami, ktoré sa nám v dnešnej dobe zdajú už samozrejmosťou a ktorým nevenujeme veľkú pozornosť. Myslím si, že Hermann Hesse môže osloviť tých čitateľov, ktorí ešte celkom neotupeli z konzumovania duchaprázdnych bestsellerov. Svoj cieľ, ktorý som si vytýčila, som splnila.

 

9. Resumé

Hermann Hesse wurde am 2. Juli 1877 in der württembergischen Stadt Calw geboren. Sein Vater war ein deutsch-baltischer, pietistischer Missionspredigers. Seine Mutter Marie war die Tochter des Missionars Herman Gundert. Er wuchs in Calw und Basel auf, bis er 1890 die Lateinschule in Göppingen besuchte und zwei Monate nach dem im Juli 1891 bestandenen Württembergischen Landesexamen als Stipendiat in das evangelisch-theologisches Seminar der Klosterschule Maulbronn aufgenommen wurde. Von dort floh Hermann Hesse im April 1892. Nach Aufenthalten in drei verschiedenen Heilanstalten begann er im Oktober 1895 eine Buchhändlerlehre in Tübingen. 1904 ermöglichte ihm der Erfolg seines ersten Romans – "Peter Camenzind" –, seine Anstellung in einer Buchhandlung in Basel aufzugeben, die Fotografin Maria Bernoulli zu heiraten und als freier Schriftsteller mit ihr auf einen ehemaligen Bauernhof in Gaienhofen am Bodensee zu ziehen. Nach einer vier Monate langen Südostasienreise gemeinsam mit dem Maler Hans Sturzenegger im Jahr 1911 zog er mit seiner Frau und den drei Söhnen nach Bern. Nicht zuletzt durch die Schizophrenie seiner Frau, eine ernste Krankheit seines jüngsten Sohnes und den Tod seines Vaters geriet Hermann Hesse 1916 in eine psychische Krise, die er durch die Psychoanalyse bei einem Schüler Carl Gustav Jungs wieder überwand. Von 1919 an lebte er in Montagnola im Tessin. Nachdem er sich von seiner in einer Heilanstalt lebenden Frau hatte scheiden lassen, heiratete er 1924 Ruth Wenger. 1931, vier Jahre nach seiner Scheidung von Ruth Wenger, vermählte Hermann Hesse sich mit der Kunsthistorikerin Ninon Dolbin. 1946 erhielt Hermann Hesse den Nobelpreis für Literatur. Er starb am 9. August 1962 in Montagnola.

 

10. Použitá literatúra

HESSE, H.: Stepný vlk (Der Steppenwolf). Vydavateľstvo HEVI 1997. 207s.                  SCHOLLA, J.: Slavné romány 20. století. Praha: Nakladateľstvo Slovart 2006. 278s. HESSE, H.: Ľúbostné príbehy. Banská Bystrica: Tlačiarne BB. 349s.                    HERMANN HESSE [online], dostupné na >

11. Obrazová príloha A

Obrázok č. 1: Hermann Hesse

Obrázok č. 2: Hermann Hesse

Obrazová príloha B

Obrázok č. 3: Hesseho maľba

Obrázok č 4: Hesseho výtvarné dielo


| | | | |
Tausche dein Hausarbeiten