HERMANN
HESSE
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ
ČINNOSŤ
Obsah
1. Úvod
2. Metodika práce.
3. Životopis Hermanna Hesseho..
4. Najvýznamnejšie diela..
5. Znaky jeho tvorby.
6. Stepný vlk.
7. Prehľad Hesseho
tvorby.
8. Záver
9.Resumé.
10. Použitá literatúra.
11. Obrazová
príloha..
1. Úvod
Hermann
Hesse je nemecký spisovateľ, žijúci v rokoch 1877
až 1962. Jeho tvorba nesie znaky psychoanalýzy a vzdialenej východnej
filozofie, s ktorou sa oboznámil pri jeho cestovaní orientálnymi
krajinami. Je známy vo svete predovšetkým svojím literárnym dielom. Novely ako
Siddhártha, Stepný vlk, Knulp, Narcis a Goldmund či Hra so sklenenými perlami
patria k najvýznamnejším literárnym dielam 20. storočia. Hermann Hesse ma
zaujal svojím vnímaním človeka ako jedinečnej bytosti, ktorej cieľom sa stáva
vlastná sebarealizácia. Blízky mi je aj jeho záujem o ľudskú dušu
a prepojenie západného sveta s orientálnou múdrosťou. Po prečítaní
Stepného vlka ma upútal spôsob, akým vykresľuje dôstojné miesto človeka vo
svete. Je pravda, že nie vždy bolo pre mňa ľahké pochopiť jeho myšlienky. A
preto som sa rozhodla, že témou mojej práce sa stane práve tento autor.
2. Metodika práce
Po
zvolení témy som navštívila Podtatranskú knižnicu v Poprade, v ktorej
som sa snažila nájsť potrebné informácie k písaniu tejto práce. Keďže som
nenašla dostatok knižných zdrojov, musela som využiť aj niektoré internetové
stránky, ktorých pravdivosť som si najprv overila. Následne som všetky
materiály preštudovala a spracovala. V mojej práci som využila
deduktívnu, indukčnú a enumeratívnu metódu práce.
3. ŽIVOTOPIS HERMANNA HESSEHO
Hermann Hesse bol
nemecký prozaik, lyrik a esejista, ovplyvnený učením psychoanalýzy a východnej
filozofie. Narodil sa 2. júla 1877 v nemeckom
meste Calw vo Württembergu v misionárskej rodine. Jeho otec, Johannes
Hesse, bol baltský misionár a jeho matka Mária bola dcérou známeho
indológa a misionára Hermana Gunderta. S pietistickou vierou svojich
rodičov sa však nestotožnil. Po absolvovaní latinskej školy v Göppingene
vstúpil Hesse do evanjelického teologického seminára v kláštore Maulbronn, v
ktorom vydržal len necelý rok. Zložil maturitu na gymnáziu, vyučil sa
v Tübingen za kníhkupca a sám sa po večeroch vzdelával čítaním.
Neskôr sa presťahoval do Basileje, kde pracoval ako kníhkupec a obchodník
so starožitnými knihami a kde zároveň tvoril svoje
prvé úspešné literárne diela. Písal tam pre Allgemeine Schweizer
Zeitung články a recenzie, ktoré mu, viac než jeho knihy, priniesli istú
lokálnu slávu. V roku 1904 Hermann Hesse nastúpil na
dráhu profesionálneho literáta a odišiel do Gaienhofenu. O rok
neskôr si vzal za ženu švajčiarsku fotografku Máriu Bernoulliovú
a nasledujúce roky s ňou strávil v Gaienhofene pri Bodamskom
jazere. Mali spolu troch synov. Hesse založil liberálny časopis März,
ktorý do roku 1912 spoluvydával. V roku 1911 podnikol so svojím priateľom,
maliarom Hansom Sturzeneggerom, svoju prvú cestu do Indie, kde z duchovného odkazu budhistickej filozofie načerpal
mnohé podnety pre svoju ďalšiu tvorbu. Po návrate z Indie sa so
svojou rodinou presťahoval do Bernu. Hesseho tiež zaujímalo vedomie vrátane šialenstva,
ktorého dotyk poznal. V čase, keď vznikali jeho texty, sa Európa posúvala k
prvej svetovej vojne. Na jej začiatku usporiadali nemeckí nacionalisti na neho
veľký pohon, lebo si trúfol napísať pacifistický článok.
V týchto rokoch stretlo Hesseho aj osobné nešťastie. Zomrel mu otec a u jeho ženy sa začali objavovať
príznaky schizofrénie. On sám bol v kríze a trpel častými depresiami. Vtedy sa
dostal do kontaktu s učením a psychoanalýzou Carla Gustava Junga, ktorá sa neskôr stala popri orientálnych duchovných
náukách jedným z východísk jeho tvorby.
Druhú svetovú vojnu už prežil v bezpečí Švajčiarska. Roku 1923 prijal
švajčiarske občianstvo. Hermann Hesse sa po rozpade manželstva druhýkrát
oženil. Manželstvo však netrvalo ani rok. Tretíkrát sa Hesse oženil v roku 1926
s historičkou umenia Ninon Dolbinovú, s ktorou
strávil zvyšok života. Od roku 1919 až do svojej smrti 9.
augusta 1962 žil prevažne v Montagnole v kantone Tessin.
4. NAJVÝZNAMNEJŠIE
DIELA
Ako literát vstúpil Hermann Hesse
do sveta literatúry v roku 1899, keď vydal zbierku lyrickej poézie, nazvanú Romantické
piesne (Romantische Lieder). Hesseho románovým debutom bol román Peter
Camenzind (1904). Tento úspešný román sa stal odrazovým kameňom Hesseho
dráhy profesionálneho literáta. Po niekoľkých menších prózach a novelách prišli
20-te roky 20. storočia, roky pre Hesseho ako autora najplodnejšie. V roku 1922
bola vydaná novela Siddhártha, dielo, v ktorom Hesse podáva svoju
pacifistickú, indickým budhizmom ovplyvnenú, filozofiu. V roku 1927 vychádza
jeho najlepší a zároveň najviac diskutovaný román Stepný vlk (Der
Steppenwolf). Keď Stepný vlk vyšiel, boli mnohí Hesseho čitatelia
zaskočení. Svojím pesimizmom vybočoval Stepný vlk zo všetkého toho, načo boli
čitatelia zvyknutí; tak negatívny ešte spisovateľ nebol. Okolo knihy sa
rozpútali vášnivé diskusie a bola ostro kritizovaná. Na druhej strane to
boli hlavne jeho kolegovia spisovatelia, ktorí román chválili ako veľkolepý,
kritický dokument mapujúci dobu; a Hesseho, ktorému sa často vysmievali
pre jeho nežný mysticizmus, po prvýkrát vzali so všetkou vážnosťou na vedomie.
On sám považoval román za oslobodenie sa od večnej idyly, ku ktorej by ho
spoločnosť rada prinútila. Raz povedal, že v človeku príliš zanedbával
„temnú a často hlbšiu polku života“, a Stepného vlka obhajoval ako
rovnocenného „brata“ svojich ostatných diel, ktoré sa všetky zaoberali jednou
a tou istou témou: „obhajobou individua“. Začiatkom tridsiatych rokov
Hermann Hesse vydal román Narcis a Goldmund, v ktorom myšlienkovo
nadväzuje na román Stepný vlk. Najväčšieho ohlasu Hermann Hesse dosiahol svojím
románom Hra so sklenenými perlami (Glasperlenspiel, 1943).
Fantastický, utopický román, ktorého dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti a v
ktorom Hesse jasnovidecky predpovedal vývoj ľudskej spoločnosti do konca
storočia. V roku 1946, rok po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej bolo
dielo Hermanna Hesseho v rodnom Nemecku nacistickou mocou vyhlásené za
nežiaduce a bolo zakázané jeho vydávanie, sa Hermann Hesse stal laureátom
Nobelovej ceny za literatúru.
Hermann
Hesse sa dostal do povedomia ľudí predovšetkým svojou literárnou tvorbou. Menej
známe sú však jeho výtvarné diela. Počas prvej svetovej
vojny bol po nervovom zrútení liečený psychoanalytickou metódou a na radu
lekára začal výtvarne znázorňovať svoje sny. Tak objavil takmer ako 40-ročný
najprv svoju radosť v maľbe a neskôr aj talent.
5.
ZNAKY JEHO TVORBY
Celá Hesseho
tvorba sa zameriava na tematiku ľudského bytia a ľudského indivídua. Jeho
dielo môžeme chápať ako pokus o autobiografickú výpoveď o ceste životom, o
hľadaní a nachádzaní, opätovnom strácaní vlastnej bytosti, svojho opravdivého,
t. j. zmysluplného bytia. Bojuje za človeka ako jedinečnú, neopakovateľnú a
hodnotnú bytosť, ktorá žije autentický, intenzívny život, teda usiluje sa
hľadať a nájsť seba samu. Život každého človeka chápe ako dôležitý, večný a
božský, a preto je každý, kým žije a napĺňa vôľu prírody, obdivuhodný a
zaslúži si všetku pozornosť. Život je cestou k sebe samému. Motív „cesty”
využíva Hesse vo svojich dielach v dvojakom význame. Jednak v doslovnom, ako
putovanie (Narcis a Goldmund), jednak ako symbol, keď ňou myslí cestu
k sebe, k svojmu vnútru a k pochopeniu súvislostí. Aj Hesseho tvorba je
takou cestou autora k sebe samému a k čitateľovi. Jeho diela majú
silné autobiografické črty, ktoré zvýrazňuje aj tým, že rád a často píše v
prvej osobe a jeho hrdinovia majú v menách často rovnaké iniciálky ako Hermann
Hesse (Harry Haller zo Stepného vlka). Jeho diela sú tiež odrazom jeho
vlastných zážitkov a odpovedí na rôzne otázky týkajúce sa bytia. Postavy
často inklinujú k úteku z ustálených životných situácií k radostiam, ktoré
so sebou prináša sloboda. V jeho knihách vystupujú postavy, ktoré svoj život
zdanlivo premárnili bezcieľnym túlaním (Knulp), iné zasa dlho putujú, až sa ich
osud naplní (Siddhártha). Mnoho jeho pútnikov skončí neslávne, lebo cesta z
uzavretého priestoru tradície znamená vymknúť sa poriadku, opustiť skúsenosť
spoločenstva susedov a vydať sa napospas dobrodružstvu, ktoré môže človeka
povzniesť, ale aj zničiť. Hermann Hesse sa vo svojich dielach pohráva aj
s myšlienkou dosiahnutia úplnosti, harmónie, božskej jednoty. A to je
možné len ak človek pochopí a príjme tvorivú silu dvoch vzájomne sa odlišujúcich
aspektov. Človek sa na svojej ceste za porozumením bytiu musí vydať oboma
smermi, spoznať oba jeho póly: duchovný i zmyslovo-empirický. Musí prejsť
cestou ducha, viery, čo v Hesseho chápaní znamená poprieť pominuteľný
empirický svet, a potom sa vrátiť od ducha znovu späť k empirickému svetu,
ktorý sa teraz indivíduu už nejaví ako absurdný a cudzí. Na určitom stupni
sa človeku svet javí ako nezmyselný a nikde nenachádza východisko, popiera
pozemské a dáva sa na cestu viery, usiluje sa odísť zo sveta zmyslovej
skutočnosti do sveta ducha. No akonáhle získa vieru, objavuje božskosť sveta, a
to práve toho sveta, z ktorého sa pokúšal uniknúť. Začína chápať bytie
v jeho úplnosti ako harmonický celok. A práve Hesse upozorňuje,
že podliehame omylu, keď pohyb k duchu a návrat k svetu chápeme ako dva protichodné,
navzájom sa vylučujúce smery. Hesseho úsilie, rovnako ako cesty jeho hrdinov
však nakoniec dosiahnu zmierenie a rovnováhu medzi dvoma pólmi bytia - rozumom
a citom, vedou a umením, indivíduom a spoločenstvom, dosiahnu vytúženú a
vybojovanú harmóniu a jednotu bytia.
6. STEPNÝ VLK
Kultový román nemeckého
spisovateľa, žijúceho vo Švajčiarsku, odráža vnútornú krízu a rozpoltenosť
vzdelanca vyrovnávajúceho sa s odcudzeným svetom. Román ma tri časti
s dodatkom, kde autor vysvetľuje svoje dielo. V prvej časti, v úvode
vydavateľa, opisuje autor život svojho bývalého suseda, muža, ktorého ľudia
volali pre jeho správanie stepný vlk. Rozprávač, autor, vystupuje ako vydavateľ
zápiskov Harryho Hallera, ktoré tvoria druhú časť knihy. Hlavná postava románu
Harry Haller – iniciálky H+H prezrádzajú, že za postavou sa ako zvyčajne skrýva
Hermann Hesse, sa vyznáva z pocitu vlastnej odlišnosti. Harrymu je
päťdesiat rokov a je zúfalý. Žije bez zamestnania a bez rodiny
v jednej izbe v nemeckom meste. Cíti sa zbitý životom, pochybuje
o tradičných hodnotách spoločnosti a opovrhuje svetom. Prečo, to
vlastne sám presne nevie. Pociťuje len hlboké znechutenie: meštiackym štýlom
života, bezmyšlienkovitosťou doby a ľudskou túžbou viesť vojny. Útočisko
a nový zmysel života hľadá vo filozofických pojednávaniach a vo
vážnej hudbe. Avšak márne. Bezcieľne sa potuluje mestom, vysedáva
v putikách, opíja sa a otupene pozerá pred seba. Až do chvíle, keď mu
niekto na ulici podá brožúru. „Traktát o Stepnom vlkovi“ – to stojí
v nadpise; a pod ním: „Len pre bláznov“. V anonymnom texte sa
podáva analýza stepného vlka a Harry ohromene poznáva, že reč je vlastne
o ňom.
Traktát, ktorého text tvorí tretiu
časť knihy, je vlastne vízia Harryho rozdvojenej mysle. Harry sa zároveň cíti
byť stepným vlkom, ktorý je síce v tele, koži a mysli človeka, ale
v skutočnosti je zvieraťom. „Keď Harryho ako človeka napadla pekná
myšlienka alebo keď sa v ňom pohol ušľachtilý cit alebo keď urobil dobrý
skutok, potom v ňom vlk vyceril zuby, smial sa a s krvavým
posmechom mu dával najavo, aké smiešne bolo celé toto šľachetné divadlo pre
stepného vlka, pre vlka, ktorý v srdci presne cíti, čo sa mu páči: bežať
sám šírou stepou, občas sa napiť teplej krvi alebo preháňať vlčice...“
Harry v Traktáte nachádza kľúč
svojej nespokojnosti. Bojujú v ňom totiž dva znepriatelené princípy,
človek a vlk. Na jednej strane stojí kultúra a civilizácia, na druhej
strane pôvodný zvierací princíp, prebúdzajúci v ňom lačnosť po
dobrodružstvách a vysmievajúci sa poslušnému meštiakovi, ktorý vedie
pokojný a usporiadaný život. Môže v sebe takýto človek nájsť
zmierenie? Nie. Má len jedinú možnosť : zabiť sa.
Stepný vlk, najprv plný skepsy,
prejde pozitívnou zmenou, počas ktorej sa naučí pritakávať životu. Stretnutie
s Hermínou znamená preňho začiatok novej cesty. Učí ho milovať
a tancovať. Harry znovu objavuje naivný, prostý život, drobné
a nenáročné radosti, opojenie zmyslovou láskou. Ale ani táto cesta nie je
preňho ta prvá. Musí prejsť magickým divadlom, aby konečne pochopil
oslobodzujúci zmysel Mozartovej hudby. Uvedomuje si, že tú pravú duchovnosť,
ktorú vždy túžil dosiahnuť, musí hľadať tak vo svete ideí, ako aj vo svete ľudí
so všetkou jeho nedokonalosťou.
Harry sa napokon dostáva
do magického divadla, ktoré vedie Hermínin priateľ, saxofonista Pablo.
Harry Haller v magickom divadle zažíva rôzne podoby svojho dvojitého
života. Absolvuje drezúru stepného vlka, stretáva sa s Mozatrom, zo
žiarlivosti zabije Hermínu. Harry je rovnako ako v zrkadlovom bludisku
prevedený zákutiami vlastnej duše a poznáva, že sa mýlil, keď sa
domnieval, že jeho bytie je rozpoltené na človeka a vlka. Toto schéma je
príliš jednoduché, jeho bytie ponúka ešte mnoho aspektov, myšlienkových a citových
svetov, a tie sa môžu spojiť len vtedy, pokiaľ je človek pripravený prijať
ich tvorivý protiklad.
Dielo postupne
odhaľuje symboliku hlavných postáv príbehu, problémy mnohotvárností ľudskej
psychiky a jej neustálej premeny, ktorú symbolizuje magické divadlo.
Rozpor hlavnej postavy je rozpor medzi konformným meštiakom, ktorý rešpektuje
spoločenské pravidlá a prispôsobuje sa im a medzi živočíšnou
bytosťou, vlkom, ktorá túži po slobode a koná pudovo. Prevýchova Harryho
končí jeho únikom z pomätenia svojej mysle, uniká samovražedným pocitom
a prijíma spoločenské pravidlá, čo v autorovom podaní vyznieva
optimisticky. Hesseho román Stepný vlk, podobne ako aj jeho ďalšie diela,
odrážajú vnútorné rozpory príslušníkov generácie z prelomu 19./20. storočia,
ktorá ešte predstavovala klasickú kultúru. Hermann Hesse získal v roku
1946 Nobelovu cenu za literatúru. Dielo Stepný vlk bolo aj sfilmované.
7. PREHĽAD
HESSEHO TVORBY
·
Romantické piesne
(Romantische Lieder, 1899)
·
Hodina po polnoci (Eine
Stunde hinter Mitternacht, 1899)
·
Spisy a básne z pozostalosti
Hermanna Lauschera (Hinterlassene Schriften und Gedichte von Hermann Lauscher,
1901)
·
Básne (Gedichte, 1902)
·
Karl Eugen Eiselein (Karl
Eugen Eiselein, 1903)
·
Boccaccio (Boccaccio, 1904)
·
František z Assisi (Franz
von Assisi, 1904)
·
Peter Camenzind (Peter
Camenzind, 1904)
·
Mramorová píla (Die
Marmorsäge, 1904)
·
Obrátenie Casanovy
(Casanovas Bekehrung, 1906)
·
Pod kolesom (Unterm Rad,
1906)
·
Krásna je mladosť (Schön ist
die Jugend, 1907)
·
Tento svet (Diesseits, 1907)
·
Gertrúda (Gertrud, 1910)
·
Otec Matthias (Pater
Matthias, 1910)
·
Na ceste (Unterwegs, 1911)
·
Zlepšovateľ sveta (Der
Weltverbesserer, 1911)
·
Z Indie. Zápisky z indickej
cesty (Aus Indien. Aufzeichnungen von einer Indischen Reise, 1913)
·
Pánsky dvor (Rosshalde,
1914)
·
Ó bratia, preč s týmito
tónmi (O Freunde, nicht diese Töne, 1914)
·
Knulp (Knulp, 1915)
·
Hudba samotára (Musik des
Einsamen, 1916)
·
Umelci a psychoanalýza
(Künstler und Psychoanalyse, 1918)
·
Bratia Karamazovovi alebo
Zánik Európy (Die Brüder Karamasoff oder Der Untergang Europas, 1919)
·
Demian (Demian, 1919)
·
Klein a Wagner (Klein und
Wagner, 1919)
·
Rozprávky (Märchen, 1919)
·
Putovanie (Wanderung, 1920)
·
Klingsorovo posledné leto
(Klingsors letzter Sommer, 1920)
·
Siddhártha (Siddhartha,
1922)
·
Kúpeľný hosť (Kurgast,
1925)
·
Cesta do Norimbergu (Die
Nürnberger Reise, 1927)
·
Obrázková kniha (Bilderbuch,
1926)
·
Stepný vlk (Der Steppenwolf,
1927)
·
Úvahy (Betrachtungen, 1928)
·
Narcis
a Goldmund (Narziß und Goldmund, 1930)
·
Púť do zeme východnej (Die
Morgenlandfahrt, 1932)
·
Malý svet (Kleine Welt,
1933)
·
Kniha rozprávania
(Fabulierbuch, 1935)
·
Básne (Die Gedichte, 1942)
·
Hra so sklenenými perlami
(Das Glasperlenspiel, 1943)
·
Stopa zo sna (Traumfährte,
1945)
·
Neskoré básne (Späte
Gedichte, 1946)
·
Vojna a mier (Krieg und
Frieden, 1946)
·
Neskoré prózy (Späte Prosa,
1951)
·
Dve idyly (Zwei Idyllen,
1952)
·
Stupne (Stufen, 1961)
8. Záver
Vypracovanie
práce bolo pozitívnym prínosom pre rozšírenie vlastných poznatkov
o autorovi a jeho dielach. Pochopila som niektoré súvislosti
a autorove postoje, ktoré mi predtým neboli celkom jasné. Je to jeden
z tých autorov, ktorý človeka prinúti rozmýšľať nad vecami, ktoré sa nám
v dnešnej dobe zdajú už samozrejmosťou a ktorým nevenujeme veľkú
pozornosť. Myslím si, že Hermann Hesse môže osloviť tých čitateľov, ktorí ešte
celkom neotupeli z konzumovania duchaprázdnych bestsellerov. Svoj cieľ,
ktorý som si vytýčila, som splnila.
9.
Resumé
Hermann
Hesse wurde am 2. Juli 1877 in der württembergischen Stadt Calw geboren. Sein
Vater war ein deutsch-baltischer, pietistischer Missionspredigers. Seine Mutter
Marie war die Tochter des Missionars Herman Gundert. Er wuchs in Calw und Basel
auf, bis er 1890 die Lateinschule in Göppingen besuchte und zwei Monate nach
dem im Juli 1891 bestandenen Württembergischen Landesexamen als Stipendiat in
das evangelisch-theologisches Seminar der Klosterschule Maulbronn aufgenommen
wurde. Von dort floh Hermann Hesse im April 1892. Nach Aufenthalten in drei
verschiedenen Heilanstalten begann er im Oktober 1895 eine Buchhändlerlehre in
Tübingen. 1904 ermöglichte ihm der Erfolg seines ersten Romans – "Peter
Camenzind" –, seine Anstellung in einer Buchhandlung in Basel aufzugeben,
die Fotografin Maria Bernoulli zu heiraten und als freier Schriftsteller mit
ihr auf einen ehemaligen Bauernhof in Gaienhofen am Bodensee zu ziehen. Nach
einer vier Monate langen Südostasienreise gemeinsam mit dem Maler Hans
Sturzenegger im Jahr 1911 zog er mit seiner Frau und den drei Söhnen nach Bern.
Nicht zuletzt durch die Schizophrenie seiner Frau, eine ernste Krankheit seines
jüngsten Sohnes und den Tod seines Vaters geriet Hermann Hesse 1916 in eine psychische Krise, die er durch die Psychoanalyse bei einem Schüler
Carl Gustav Jungs wieder überwand. Von 1919 an lebte er in Montagnola im
Tessin. Nachdem er sich von seiner in einer Heilanstalt lebenden Frau hatte
scheiden lassen, heiratete er 1924 Ruth Wenger. 1931, vier Jahre nach seiner
Scheidung von Ruth Wenger, vermählte Hermann Hesse sich mit der Kunsthistorikerin
Ninon Dolbin. 1946 erhielt Hermann Hesse den Nobelpreis für Literatur. Er starb am
9. August 1962 in Montagnola.
10. Použitá literatúra
HESSE, H.: Stepný
vlk (Der Steppenwolf). Vydavateľstvo HEVI 1997. 207s.
SCHOLLA, J.: Slavné romány 20. století. Praha: Nakladateľstvo Slovart
2006. 278s. HESSE, H.: Ľúbostné príbehy. Banská Bystrica: Tlačiarne BB.
349s. HERMANN HESSE [online], dostupné
na >
11. Obrazová príloha A
Obrázok č. 1: Hermann Hesse
Obrázok č. 2: Hermann Hesse
Obrazová príloha B
Obrázok č. 3: Hesseho maľba
Obrázok č 4: Hesseho výtvarné dielo