UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
ŠPECIFIKÁ EDUKÁCIE DETÍ Z RODÍN ZO SOCIÁLNE ZNEVÝHODNENÉHO PROSTREDIA
2011
ZUZANA CHUDÍKOVÁ
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
ŠPECIFIKÁ EDUKÁCIE DETÍ Z RODÍN ZO SOCIÁLNE ZNEVÝHODNENÉHO PROSTREDIA
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Špeciálna pedagogika – poradenstvo a pedagogika mentálne postihnutých
Študijný odbor: 1.1.6 Špeciálna pedagogika
Školiace pracovisko: Katedra špeciálnej pedagogiky
Vedúci práce: PaedDr. Rastislava Brťková, PhD.
BRATISLAVA 2011
ZUZANA CHUDÍKOVÁ
ABSTRAKT
Chudíková, Zuzana rod. Halásová: Špecifiká edukácie u detí z rodín zosociálne znevýhodneného prostredia. Bakalárska práca, Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky. Vedúci bakalárskej práce: PaedDr. Rastislava Brťková PhD. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2011, s.
Práca prináša teoretické poznatky o deťoch z rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia, v tomto prípade prevažne z rómskych rodín. Práca sa zaoberá odlišnosťami, ktoré môžu nastať pri edukácií týchto detí v porovnaní so vzdelávaním detí z majoritnej spoločnosti. Autorka poukazuje na vplyv rodinného prostredia, na edukáciu detí a na dôležitosť predškolskej výchovy u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Príkladmi z pozorovaní detí zo ZŠ Vaďovce chcela autorka ukázať, ako sa teoretické poznatky potvrdzujú aj v praxi.
Na základe získaných informácií autorka upozorňuje na potrebu zaškolenia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v MŠ alebo absolvovanie nultého ročníka, ktoré by prispeli k lepšej príprave detí na edukáciu v ZŠ a následne k väčšej úspešnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v edukačnom procese.
Kľúčové slová: asistent učiteľa,edukácia, nultý ročník, predprimárne vzdelávanie, rómska národnostná menšina, sociálne znevýhodnené prostredie
ABSTRAKT
Chudíková Zuzana nee Halásová: Specifics of education among children from socialy disadvantaged environment. Bachelor thesis, Comenius University, Faculty of Education, Department of Special Education. Supervisor: PardDr. Rastislava Brťková PhD. Bratislava: Faculty of Education CU, 2011, s.
The thesis brings theoretical findings about children from families from socialy disadvantaged environment, in this case mainly from romany families. Thesis deals with differences, which can occur in the process of education among these children in comparison with education of children from the majority society. The author points out the influence of family environment, the children’s education and the importance of pre-school education among children from socialy disadvantaged environment.
By the examples of observing children from primary school in Vaďovce, the author intended to indicate how the theoretical knowledge is applied in the practice.
On the basis of gained information, the author warns about the need of education for the children from socialy disadvantaged environment in nursery schools or the need for attending the zero class, which would contribute to a better preparation of children for the education in primary schools and consequently to a higher fruitfulness of children from socialy disadvantaged children in the education process.
Key words: teacher’s assistant, education, zero class, pre-primary education, romany ethnic minority, socialy disadvataged environment.
PREDHOVOR
V diskusiách odborníkov – ekonómov, politikov, vo svete štatistík a prognóz ale aj medzi laickou verejnosťou počuť názory, že sa stále viac prehlbujú ekonomické rozdiely medzi obyvateľstvom. Na jednej strane počuť hlasy, že prehlbovanie rozdielov bude mať dopad i na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, na druhej strane sa ozývajú názory, že vzdelanie je dostupné všetkým a práve záujem o vyššie vzdelanie môže byť cestou k zvyšovaniu životnej úrovne. Na pochopenie hodnoty vzdelania a na správne využitie získaných vedomostí vplýva celý rad vonkajších i vnútorných činiteľov.
V neposlednom rade je to vlastný osobnostný predpoklad, podpora okolia – vplyv rodiny, školy i skupiny rovesníkov. Zámerom našej práce je poukázať na dôležitosť vhodného prostredia pri vzdelávaní a výchove detí, na dôležitosť prostredia, v ktorom dieťa vyrastá v predškolskom veku, na dôležitosť podnetov, ktoré rozvíjajú jeho osobnosť.
Podnetom pre túto prácu bolo predovšetkým to, že pracujem s deťmi z rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia a mám možnosť pozorovať, ako na tieto deti vplýva rodinné prostredie, ako ovplyvňuje ich edukáciu i rozdiely, ktoré vznikajú pri edukácii v porovnaní s ostatnými deťmi.
Hlavné metódy, ktoré som využila boli štúdium odbornej literatúry, pozorovanie detí a rozhovory s nimi a rozhovory s pedagógmi, ktorí s týmito deťmi pracujú.
Touto cestou by som sa chcela poďakovať p. PaedDr. Rastislave Brťkovej PhD. – vedúcej práce, za čas a cenné rady, ktoré mi poskytovala počas písania mojej práce.
OBSAH
SLOVNÍK TERMÍNOV
- adaptácia – prispôsobovanie , prispôsobenie sa podmienkam
- akcelerovať – zrýchľovať, zrýchliť
- akceptácia – prijatie, prijímanie
- artefakt - umelý výtvor
- asimilácia – prispôsobenie, prispôsobovanie sa niečomu, obyčajne prostrediu
- aspekt – stanovisko, hľadisko uplatňované pri posudzovaní určitej veci, javu
- demografia – časť štatistiky skúmajúca počet, štruktúru a pohyb obyvateľstva, najmä zmeny v jeho vekovej, sociálnej, ekonomickej skladbe a jeho zoskupovanie v závislosti od jeho prirodzeného a mechanického pohybu
- deprivácia – psychický stav, ktorý vzniká vtedy, keď človek chronicky neuspokojuje svoje potreby alebo nedosahuje vytýčené ciele, ochudobňovanie
- determinanta – určujúca zložka, určujúci činiteľ
- diskriminácia – zaujaténeuznávanie rovnosti
- eliminovať - vylučovať, odstraňovať, vypúšťať
- empatia – prežívanie citu navodené podobným citom druhej bytosti, vcítenie
- expresívny – citovo zafarbený
- frustrácia – zmarenie, zrušenie, prekazenie alebo pocit rozporu a sklamania z neuspokojenej potreby výživy, bývania, sexu, lásky, obdivu, pozornosti, uznania, pocitu istoty a bezpečnosti
- integrácia – spojenie častí do jedného celku
- interakcia – vzájomné pôsobenie okolia na človeka a človeka na okolie
- interpersonálny – medziľudský
- kognitívny – poznávací
- kurikulum – cieľový program, projekt, cieľ edukácie
- paternalizmus – otcovský, nadradený, ochranný prístup
- predikcia – odhad skutočných hodnôt budúceho priebehu
- rigorózny – prísny
- segregácia –oddeľovanie, vylúčenie, odlúčenie
0 ÚVOD
Všetci niekde žijeme, všetci niekde bývame. Každého z nás ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa pohybujeme. Je na nás, ako sa dáme prostredím ovplyvniť, ako prostredie my ovplyvňujeme. Mnohokrát práve pri zakladaní rodiny sa mladí ľudia rozhodujú, v akom prostredí si založia svoj nový domov, či budú pokračovať v zvyklostiach, ktoré prebrali od svojich rodičov, alebo svoj život radikálne zmenia.
Deti si prostredie nevyberajú, deti sa do prostredia rodia. Ovplyvňuje ich, žijú v ňom, hľadajú si v ňom svoje vzory. Neskôr sa k rodinnému prostrediu pridáva nové prostredie – škola a rovesnícke skupiny.
Pozorovaním minulosti ale aj života v dnešnej spoločnosti musíme uznať, že sociálne prostredie ovplyvňuje človeka, ktorý v ňom žije.
Je rozdiel, či sa človek narodil v bohatstve alebo v biede, je rozdiel, či vyrastá v samote -v prírode ešte málo ovplyvnenej civilizáciou, alebo v preľudnenej metropole. Materiálne, sociálne, kultúrne, náboženské, zdravotné i mnohé iné faktory sú veľmi významné pri formovaní osobnosti jednotlivca.
My sa chceme zamerať na prostredie, ktoré nazývame sociálne znevýhodneným prostredím a na jeho vplyv na edukáciu detí.
Nastoľuje sa otázka, ktoré prostredie si pod pojmom sociálne znevýhodnené predstavíme? Môže to byť prostredie, kde napriek ekonomickému pokroku ľudia si volia „jednoduchý“ život na opustenom vidieku, kde žijú bez elektriny, žijú z toho, čo si sami vypestujú? Môže to byť prostredie podnikateľskej rodiny, zahrnuté prebytkom, odcudzené vzťahy kvôli kariére, deti žijúcich rodičov, ktorí im síce dajú všetko, ale nedajú im nič zo svojho času a lásky?
Je to prostredie rodiny, ktorá prehnane ochranársky pristupuje k vlastným deťom, chráni ich pred všetkými vplyvmi, nedovolí im byť samými sebou, bráni im viesť „normálny“ život?
Je to prostredie rodín žijúcich na periférií spoločnosti, ktorým síce chýbajú základné materiálne hodnoty, ale svoje deti zahŕňajú dostatkom lásky?
Odpovede na tieto otázky môžu byť rôzne.
Keďže u nás skupinu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia tvoria prevažne deti z rómskych rodín, zamerali sme sa najmä na ne.
Cieľom práce je zhrnutie teoretických poznatkov o odlišnostiach v edukácií detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Praktická časť je zameraná na pozorovanie skupinky detí na konkrétnej základnej škole. Skúmame najmä vplyv sociálneho prostredia na ich vzdelávanie, odlišnosti detí z rómskej menšiny od detí z majoritnej spoločnosti a odlišnosti v prístupe v edukácií detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Obsah práce je rozčlenený do šiestich kapitol. Prvá kapitola vymedzuje teoretické východiská práce, zaoberá sa základnými pojmami, definuje sociálne znevýhodnené prostredie a upozorňuje na sociokultúrne odlišnosti rómskeho etnika. Druhá kapitola sa zaoberá vývojom starostlivosti o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v minulosti a po roku 1989. Tretia kapitola je zameraná na osobnosť dieťaťa v predškolskom a mladšom školskom veku, poukazuje na dôležitosť školskej zrelosti a pripravenosti a na špecifické prejavy detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Štvrtá kapitola je zameraná na rodinu, jej dôležitý vplyv na edukáciu detí, definuje funkcie rodiny, rozličné výchovné postoje rodičov a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce rodiny a školy.
Pre spracovanie teoretickej časti bakalárskej práce sme ako metódy využili analýzu odbornej literatúry, dokumentov a internetových zdrojov. Praktickú časť som realizovala prostredníctvom pozorovania, cieleného rozhovoru a rozhovoru.
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE – ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE POJMOV
Charakteristika sociálne znevýhodneného prostredia
V literatúre sa stretávame s rôznymi názormi na determinanty vývinu psychiky človeka. Na jednej strane stoja zástupcovia biologickej determinácie vývinu psychiky –jednoznačného vplyvu dedičnosti. Proti nim stoja zástupcovia s protichodnými názormi, že nie dedičnosť, ale prostredie vplýva na vývin jednotlivca. Názory, ktoré ako jednoznačný vplyv uznávajú iba dedičnosť a naopak názory, ktoré preceňujú vplyv prostredia sú extrémne a neuznávajú vzájomné pôsobenie organizmu a prostredia.
Vzhľadom na tému našej práce, budeme sa viac venovať prostrediu, v ktorom deti vyrastajú.
Ďurič (1974) predkladá názor V. Uhera (1971), podľa ktorého vonkajšie prostredie, ktoré nás ovplyvňuje sa najčastejšie delí na materiálne, sociálne a kultúrne. Takéto rozdelenie ale nemôže byť celkom výstižné, lebo od seba oddeľuje javy, ktoré navzájom úzko súvisia. Materiálne prostredie, pokiaľ ho utvára ľudstvo, je vlastne prostredím kultúrnym, a kultúrne prostredie je súčasťou sociálneho prostredia.
Napriek tomu, že sa o nich zvykne hovoriť osobitne, nesmieme zabúdať na ich vzájomné prelínanie.
Do materiálneho prostredia, ktoré vplýva na vývin psychiky človeka, zaraďujeme predovšetkým prírodné prostredie – zemepisná poloha krajiny, kde žijeme, klimatické podmienky, a pod. Ďalej sem počítame všetko, čo jedinca obklopuje, či je to výtvor ľudí alebo výtvor prírody - okolitá príroda, mesto alebo dedina, bytové zariadenie. Domov, rodinné materiálne prostredie je pre dieťa prvotným zdrojom činnosti, skúsenosti, zážitkov, dojmov a úzkych kontaktov s predmetmi.
Preto nie je jedno aké sú to predmety z hľadiska hygienického, estetického, sociálneho, psychologického a kultúrneho.
Kultúrnosť sa týka ako materiálneho, tak aj sociálneho prostredia, do ktorého sa jedinec rodí, v ktorom sa vyvíja. Kultúrnosť prostredia utvárajú ľudia, a preto je spolu s ľuďmi prirodzeným prostredím.
Sociálne prostredie – bez ľudí by sa človek nemohol stať človekom v pravom zmysle slova. Malé dieťa potrebuje ľudskú spoločnosť. Potrebuje dospelých – inak by sa nenaučilo hovoriť, lebo reč si dieťa osvojuje na základe napodobňovania. Sociálne podmienky sú rozhodujúce, bez nich by sa nemohla vyvíjať a utvárať psychika človeka. (Ďurič 1974)
Podľa programu pre materské školy ISCED 0 sociálne znevýhodnené prostredie je pre dieťa rodina, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima,
- v ktorej aspoň jeden z rodičov (alebo opatrovník) patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie
- v ktorej najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné, alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie
- ktorá má neštandardné bytové a hygienické podmienky (napr. dieťa nemá vyhradené miesto na hru, nemá vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická prípojka .) (ISCED 0, 2008)
Školský zákon definuje, že „dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti. (Zákon č. 245/2008, § 2, ods. p)
Rómska národnostná menšina a sociokultúrne odlišnosti rómskeho etnika
Žijeme medzi ľuďmi. Stretávame sa s nimi, raz náhodne, inokedy kontakty vyhľadávame. Stretnutia s ľuďmi nás ovplyvňujú, zanechávajú v nás stopu. Niekedy si tento vplyv uvedomujeme, inokedy menej. Niekedy sa dáme ovplyvniť dobrovoľne, inokedy podľahneme vplyvu podvedome. Zákonite však v medziľudských vzťahoch vznikajú interakcie.
Sekyt (1998, s.69-74) sa zamýšľa nad našou spoločnosťou, nad odlišnosťami vývoja rómskej spoločnosti a nad vzájomným vnímaním týchto odlišností. Hovorí, že žijeme v spoločnosti, ktorá už celé storočia využíva výhody vlastného územia, spoločného jazyka, všetkými uznávaný systém hodnôt a rovnakú kultúru. Na našom kontinente sa často menili hranice štátov, národy sa premiešavali, Európa ako celok prijala kresťanstvo, preto i mentalita stredo-európskych národov je aj napriek rôznosti jazykov veľmi podobná.
Inak je to s Rómami – majú odlišný jazyk, inú sústavu pojmov, vyznávajú vlastnú kultúru, iné hodnoty, majú odlišný vzhľad, inú históriu, iné zdroje obživy, im vlastné rodinné vzťahy, často úplne iný spôsob života. A čo ich ovplyvňuje – majú za sebou storočia prenasledovania, vyvražďovania, ponižovania, segregácie a diskriminácie. Dejiny Rómov sú z väčšej časti rekonštrukciou.
Rómovia svoju históriu nezapisovali, v histórií Rómov nenájdeme slávnych panovníkov, bitky, významné dátumy, historické stavby, ani zakladanie vlastného štátu a univerzít.
Rómovia pochádzajú z Indie, odišli odtiaľ pred viac ako tisícročím, putovali cez Perziu, Turecko na Balkán a odtiaľ ďalej do strednej Európy. Druhá vlna postupovala severom Afriky cez Gibraltár do Španielska a odtiaľ ďalej do stredu Európy. Ešte pred odchodom z Indie tam však žili mnoho storočí a ich jazyk, náboženské predstavy, kultúra a normy sa vyvíjali v tomto priestore.
I v Indii kočovali. Kastový systém nedovoľoval v rodine meniť remeslo, syn pokračoval v remesle otca. Táto tradícia sa v rómskych rodinách udržala donedávna. Kvôli bezpečnosti sa rodiny kočujúcich remeselníkov - kováči, podkúvači, kotlári, korytári, hudobníci - združovali a putovali spoločne. Autor opisuje situáciu príchodu Rómov do Európy ako začiatok problémov, ktoré pramenia z odlišnosti mentality a vplyvu kultúry: Rómovia nevytvárajú materiálne hodnoty v našom zmysle, nie je pre nich dôležité vytvárať si povesť, stačí, ak vytvoria dojem, majú odlišné vnímanie času. (Sekyt, 1998)
To však neplatí pre všetky kultúry a neplatí to ani pre kultúru indickú a rómsku. Hranica medzi snom a skutočnosťou tu nie je vedená tak ostro a snom je prikladaný obdobný význam ako iným životným udalostiam“.
Rómovia sú na rozdiel od Európanov vybavení úžasnou empatiou. Dokážu hovoriť to, čo chceme počuť, a nezaoberajú sa až toľko tým, či to je pravda.
Rómovia žijú medzi nami, no práve vďaka spomenutým odlišnostiam nežijú s nami, ale často iba vedľa nás. Otázkou stále zostáva nakoľko chýba zo strany majoritnej spoločnosti pochopenie odlišností, a nakoľko chýba od minoritnej spoločnosti snaha o prispôsobenie. (Sekyt, 1998)
VÝVOJ STAROSTLIVOSTI O DETI ZO SOCIÁLNE ZNEVÝHODNENÉHO PROSTREDIA
2.1Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v minulosti
Podrobne sa popisom prístupov Rómov ku vzdelávaniu a prístupov spoločnosti ku vzdelávaniu Rómov v minulosti sa zaoberala Kušnieriková (2002). Autorka hovorí o tom, žeRómovia žili na okraji majoritnej spoločnosti v rodovo – profesijných komunitách. Udržiavali si odlišný hodnotový systém, správali sa podľa vlastných kultúrnych vzorcov. Rómovia neobrábali a nevlastnili pôdu.
Tradičným spôsobom vzdelávania u Rómov bolo odovzdávanie skúseností ústnym podaním z generácie na generáciu, výchova a základné vzdelávanie prebiehalo v rodine a v najbližšom spoločenstve. Vzdelávaniu sa neprikladal dôraz, učilo sa najmä napodobňovaním. Deti boli výrazne ovplyvnené spôsobom života rodiny, získavaním obživy a vzťahmi s majoritou.
Posielanie detí mimo rodiny nepatrilo do spôsobu života rómskych rodičov. Aj v prípade, že jedinec dosiahol vzdelanie, v pôvodnej komunite by nenašiel ani profesijné, ani sociálne uplatnenie. Získať vzdelanie neznamenalo materiálne si polepšiť.
Cisárovná Habsburskej monarchie Mária Terézia zaviedla opatrenia, ktorých cieľom bola emancipácia Cigánov a ich úplné splynutie s domácim obyvateľstvom. Všetky nariadenia vydané od roku 1768 výrazne zmenili vtedajšiu vnútornú stabilitu rómskych spoločenstiev. Nariadenia zakazovali bývať v stanoch, sťahovať sa po krajine, obchodovať s koňmi, mať vlastného vajdu a prikazovali zmeniť si meno.
Rómovia mali prestať používať svoju reč, zbaviť sa starého spôsobu života, obliekať sa do sedliackych šiat, stať sa poddaným svojho zemepána a riadne hospodáriť. Tieto opatrenia sa väčšinou nedodržiavali. Mária Terézia nariadila výchovu cigánskych detí vo veku od dvoch do dvanásť rokov v sedliackych rodinách. Za vlády Jozefa II. mali byť cigánske deti vychovávané u sedliakov od štyroch, neskôr od ôsmich rokov.
V prvej Československej republike (1918 – 1939) bol Rómom priznaný štatút národnosti. Rómske deti naďalej podliehali povinnej školskej dochádzke.
Počas vojnového Slovenského štátu boli deti Rómov, ktorí nemali v poriadku doklady, automaticky vylúčené zo škôl, čo pre ne znamenalo dočasné ukončenie školskej dochádzky. Obdobie 1945 – 1948 bolo charakteristické pokusom riešiť „cigánsku otázku“ celoštátne. Budovali sa „zvláštne cigánske školy“.
Počas budovania socializmu od roku1945 do roku komunisti vychádzali z presvedčenia, že problémy pramenia zo sociálnej zaostalosti a biedy Rómov, ktorú spôsobila vojna a kapitalistický politický systém. Rómovia sa stali „objektom“ jedného z revolučných experimentov – procesu prevýchovy na „riadneho Cigána“. Štát riešil sociálnu, zdravotnú, vzdelanostnú problematiku.
Rómovia prijali paternalizmus štátu, zvykli si na výhody, ktoré poskytoval a mnohí sa ho naučili v plnej miere využívať. Rómske deti mali byť prednostne prijímané do materských a obecných škôl, ale rómske matky neposielali svoje deti do štátnych zariadení. Ďalšími opatreniami boli legislatívne úpravy ( napr. podmienené vyplácanie rodinných prídavkov – vyplatené mali byť iba v prípade, že rodičia plnia rodičovské povinnosti vo výchove a výžive detí).
Bol postavený na samostatnej práci, rýchlom osvojení a schopnosti memorovať encyklopedické vedomosti. Jazyk, ktorým v škole hovorili učitelia bol mnohokrát rómskym deťom cudzí. Mnoho z toho, čo sa v škole naučili, nemali kde uplatniť. Socialistický systém školstva učil deti čítať a písať, no nepodporoval a nevychovával deti k zdravému sebavedomiu. (Kušnieriková, 2002)
2.2 Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia dnes
Situáciu a život Rómov na Slovensku po roku 1989 sme spracovali podľa správy „ Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike“. Na Slovensku výskum koordinovala I. Radičová z Nadácie SPACE spolu s M. Vašečkom z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a M. Šebestom z Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Nežná revolúcia v novembri 1989 znamenala nové príležitosti pre národnostné menšiny. V januári 1991 československé Federálne zhromaždenie prijalo Deklaráciu základných ľudských práv a slobôd, ktorá umožnila slobodné určenie etnickej identity občanov.
V novembri 1997 slovenská vláda prijala dokument nazvaný „Koncepčné zámery Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej populácie v jej súčasných sociálnych a ekonomických podmienkach“. Dokument zhrnul najdôležitejšie problémy Rómov a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za ich riešenie.
V roku 1999 prijala nová vláda novú „Stratégiu vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor realizačných opatrení“. Hlavné oblasti, na ktoré nová stratégia kladie dôraz podľa poradia dôležitosti, sú: ľudské práva, vzdelanie, nezamestnanosť, bývanie, sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť. Z pohľadu našej práce považujeme za potrebné zdôrazniť, že vzdelanie je v rámci dôležitosti uvedené na druhom mieste – hneď za ľudskými právami.
Mnohí Rómovia si neuvedomujú priamy vzťah medzi vzdelaním a zamestnaním, najmä preto, že aj mnohí Rómovia s určitým vzdelaním sú nezamestnaní. Väčšina Rómov zo separovaných komunít má iba základné alebo nedokončené stredoškolské vzdelanie.
Rómske deti musia v prístupe k vzdelaniu prekonávať náročnejšie prekážky než deti z iných etnických skupín. Okrem problémov typických pre všetky chudobné domácnosti, napr. ekonomické obmedzenia, limitovaný prístup ku kvalitnému vzdelaniu či nízka vzdelanostná úroveň rodičov, musia rómske deti prekonávať ďalšie prekážky vrátane nízkych požiadaviek na vzdelanie v rodine, nízkych očakávaní zo strany učiteľov a rodičov a obmedzenej znalosti slovenčiny.
Bez tejto prípravy sú deti znevýhodnené, pretože im chýbajú základné znalosti a zručnosti a majú nedostatky v socializácii a komunikácii s ostatnými deťmi. Rómske deti, ktoré doma nehovoria po slovensky, premeškajú dobrú príležitosť získať základné jazykové znalosti. Niektoré deti sa stretávajú so slovenčinou až keď začnú navštevovať základnú školu.
Nízke požiadavky na dosiahnuté vzdelanie v niektorých rómskych rodinách odrádza deti od navštevovania školy. Toto má korene v chronickej nezamestnanosti, nedostatku pracovných príležitostí a nepochopení súvislosti medzi vzdelaním a trhom práce. Situácia na trhu práce vedie rodičov k podceňovaniu významu vzdelania. V osadách, kde je väčšina dospelých dlhodobo nezamestnaná, existuje iba málo dôkazov, že vzdelanie sa vypláca a v dôsledku toho rodičia nepovzbudzujú svoje deti, aby chodili do školy.
Záujem o vzdelanie medzi rómskymi deťmi z izolovaných komunít je nízky a ich rodičia im s učením iba zriedka pomáhajú, pretože úroveň ich vlastného vzdelania je obmedzená.
V dôsledku vysokej miery nezamestnanosti a chudoby predstavujú dávky sociálnej pomoci dôležitý (a často jediný) zdroj príjmu pre mnohé rómske domácnosti. (Nadácia S.P.A.C.E., 2002)
Situáciu Rómov po roku 1989 sme nepredstavili ako výpočet udalostí v historickom kontexte. Našou snahou bolo skôr poukázať na súčasnú ekonomickú situáciu rómskych rodín a jej vplyv na vzdelávanie v rómskych rodinách.
DIEŤA ZO SOCIÁLNE ZNEVÝHODNENÉHO PROSTREDIA
3.1 Osobnosť dieťaťa predškolského veku
Podľa Langmeiera, Krejčířovej (1998, s. 85) je „predškolské obdobie v užšom zmysle slova „vekom materskej školy“ “. Hoci nie všetky deti navštevujú predškolské zariadenia, predsa toto obdobie má byť prípravou na dobrý vstup do základnej školy. Spomínaní autori pokračujú, že trojročné dieťa zakončilo dôležitú etapu vývinu. Štvorročné dieťa sa prejavuje v narastajúcej sebestačnosti – samostatne je, samo sa vyzlieka a oblieka, pri toalete potrebuje iba malú pomoc.
Zručnosť cvičí v hrách s pieskom, kockami a v kresbe sa uplatňuje rast jeho rozumového chápania sveta. Reč sa zdokonaľuje, vývoj reči dovoľuje rast poznatkov o sebe a okolitom svete. Okolo štyroch rokov sa dieťa dostáva na úroveň názorového myslenia, uvažuje v pojmoch. Rodina je aj v tomto období najvýznamnejším prostredím, ktoré zaisťuje socializáciu dieťaťa.
Autori Ďurič, Štefanovič (1977) zhodne uvádzajú, že prevládajúcou formou činnosti je hra. Pre vývin motoriky je charakteristické zdokonaľovanie, zjemňovanie, harmonizácia pohybov tela a vývin jemnejších pohybových zručností. Pre vnímanie dieťaťa predškolského veku je charakteristické, že si všíma čoraz viac detailov. Pri zrakovej orientácii je dôležitý tvar a farba predmetov.
Farby sa dieťa učí rozlišovať a pomenovať okolo štvrtého roku. Pamäť v predškolskom veku je názorná. Prevláda mechanické zapamätávanie. Poznávacia aktivita dieťaťa sa prejavuje typickou otázkou „prečo?“ – je to druhé opytovacie obdobie. Slovná zásoba sa rozširuje. Prameňom citových zážitkov je konkrétna činnosť dieťaťa. Je to uspokojenie z hry, ale aj mrzutosť a zlosť pri neúspechu.
Zo sociálnych citov prevláda láska k rodičom. (Ďurič, Štefanovič, 1977)
3.2 Osobnosť dieťaťa mladšieho školského veku
Langmeier a Krejčířová uvádzajú, že obdobím mladšieho školského veku sa spravidla označuje doba od 6 – 7 rokov do 11 – 12 rokov. Vývoj pohybových schopností je v značnej miere závislý na telesnom raste. Počas celého obdobia sa zlepšuje hrubá i jemná motorika. Stále sa vyvíja vnímanie. Výrazne sa rozvíja reč – rastie slovná zásoba, dĺžka i zložitosť viet.
DE
