Sociálne zručnost­i detí so sluchový­m postihnu­tím v bežnej materske­j škole

Praktické skúsenosti učiteliek s integráciou detí so sluchovým postihnutím v bežnej MŠ

Učiteľky, kt. dlhodobo pracujú s predškolákmi so sluch. s postihnutím, hovoria o nedostatočnej úroveň ich soc. zručností. Uvediem niekoľko príkladov hodnotenia týchto detí na základe skúseností učiteliek, ktoré ich popísali ako deti s:

- nedostatočnou úrovňou osobnej iniciatívy v soc. situáciách

- pasívnym kontaktom s rovesníkmi počas hry

- neschopnosťou iniciovať, a najmä udržať komunikáciu

- slabšou soc. skúsenosťou

- zvýšenou tendenciou k agresívnemu spôsobu riešenia problémov

Intervenčný program rozvoja soc. zručností

Pokračovaním niekoľkoročného výskumu autorky štúdie bolo vypracovanie intervenčného programu na zlepšenie sociálnych a osobných kompetencií a na rozvíjanie soc. zručností u detí s postihnutím v bežných MŠ. Tento intervenčný program mal slúžiť k zmapovaniu úrovne soc. zručností a kompetencií prelingválne nepočujúcich detí predškolského veku a identifikovať pretrvávajúce problémy spôsobujúce ťažkosti v akceptácii integrovaného dieťaťa do vrstovníckej skupiny intaktných detí. Konečným cieľom programu bolo zlepšenie úrovne soc. spôsobilostí detí so sluch. postihnutím a vzájomných vzťahov medzi ním a intaktnými deťmi.

Realizácia intervenčného programu

Program bol realizovaný v Nitre v 2 triedach MŠ bežného typu s individuálne integrovaným dieťaťom, ktoré malo prelingválne sluchové postihnutie na strednej, až stredne ťažkej úrovni. Deti nemali aplikovaný kochleárny implantát, ale používali obojstranne načúvací aparát. Deti boli vo veku 6-7 rokov. V prvej triede bolo 18 a v druhej 19 detí. Samotný program bol rozdelený do piatich dvojhodinových stretnutí. Každý deň bol venovaný určitej téme s rôznymi hrovými aktivitami.

1. Deň : Zoznámenie sa kto je kto a kto je to „sluchovo postihnutý“ ?

Deti sa po úvodných zoznamovacích a uvoľňovacích aktivitách zoznamovali s tým, čo je to sluchové postihnutie, aké je to byť nepočujúcim, prečo sa takéto dieťa ťažšie dorozumieva, prečo menej zrozumiteľne hovorí a pod.

Ukážka aktivít

-SLUCHOVÉ POSTIHNUTIE

Deti boli rozdelené do skupín, jedno dieťa si dalo do uší zátky a rozprávali sa. Deti sa vystriedali a potom sa rozprávali o tom, aké mali pocity v úlohe nepočujúceho, (napr. „Aké je to, keď vám kamarát nerozumie? Vedeli by ste sa s ním dorozumieť, pomôcť mu a ako?“)

2. Deň : Kooperácia v skupine

Cieľom bolo aby sa deti učili spolupracovať medzi sebou, aj so sluchovo postihnutým kamarátom.

Ukážka aktivít

-ZBERAČI

Na dvore MŠ boli rozhodené ceruzky, deti sa chytili do trojíc - teda mali voľné len krajné ruky. Mali spolupracovať a v určenom časovom limite pozbierať čo najviac ceruziek.

3. Deň : Silné stránky detí so sluchovým postihnutím

Cieľom bolo priblížiť zdravým deťom, že aj dieťa postihnuté stratou sluchu má svoje silné stránky, a dokáže to isté, čo deti bez postihnutia.

Ukážka aktivít

-ROZPOZNÁVANIE POCITOV A EMÓCIÍ A ICH ZNÁZORNENIE MIMIKOU A PANTOMIMOU

Deti dostali papieriky, na ktorých boli nakreslení dospelí, alebo deti, ktorí prežívajú nejakú emóciu. Rozprávali sa o jednotlivých emóciách na obrázkoch,  následne si dieťa vybralo obrázok a mimikou tváre a gestami vyjadrilo príslušnú emóciu - ostatné deti mali hádať.

4. Deň : Hľadanie podobnosti a rozdielov – každý je v niečom dobrý

Vysvetlili deťom, prečo nie sme všetci rovnakí, každý má dobré a horšie vlastnosti - pomenovali ich, deti hľadali čo majú spoločné a kto je úplne rozdielni.

Ukážka aktivít

-NA REPORTÉROV

Cieľom aktivity bolo lepšie spoznať toho druhého a porozprávať o tom druhým. Deti sa rozprávali v dvojiciach, a potom s celou skupinou v kruhu. Mohli použiť napodobeninu mikrofónu. Dostali inštrukciu, že budú v úlohe reportéra a budú robiť rozhovor s kamarátom a pýtať sa ho, aby sa o ňom čo najviac dozvedeli (napr. či má súrodenca - brata/sestru, či má domáce zvieratko a pod.). Na pokyn rozhovor skončili a mali zrekapitulovať, čo sa ako reportéri dozvedeli. Následne si úlohy vymenili. Na záver mohli dobrovoľne povedať zaujímavosti, ktoré ich zaujali, napr. niečo čo o niekom vôbec nevedeli atď.

5. Deň : Ako pomáhať a byť užitočný iným (aj ľuďom so sluchovým postihnutím)

Cieľom bolo názorne priblížiť intaktným deťom možnosti a spôsoby, ako môžu pomáhať ľuďom s postihnutím, predstavovali si aké by to bolo byť sluchovo postihnutým. Deti so sl. postihnutím sa zapojili do diskusie, tým, že im bolo vysvetlené, že aj oni môžu byť tými, ktorí pomáhajú a nielen tými, ktorí očakávajú pomoc.

Ukážka aktivít

-VÝZNAMNÝ DETSKÝ ČIN

Prečítali deťom príbeh na túto tému, a spoločne sa rozprávali o tom, že každý človek, aj dieťa, môže pomáhať druhým, ktorí to potrebujú. Pýtali sa detí, čo by spravili, keby mali niekomu pomôcť a či sa im už niečo také prihodilo.

Záver

Deti majú práve v tomto veku intenzívnu potrebu participovať na soc. aktivitách vo svojom prostredí, majú už vyvinutú schopnosť prijať soc. rolu, začleniť sa a vytvárať vzťahy s inými deťmi. Konkrétne pre dieťa so stratou sluchu predstavuje kontakt s počujúcim dieťaťom počas hry model správania sa v rôznych soc. situáciách a slúži mu zároveň aj ako jazykový vzor, pretože poskytuje praktickú skúsenosť s bežnou komunikáciou. Využili preto práve tento špecifický druh intervencie, kt. môže zlepšiť kvalitu integrácie postihnutého dieťaťa medzi jeho zdravých rovesníkov.